Petržalka

Zachraňovať predzáhradku pred suchom vodou z Chorvátskeho ramena vás môže vyjsť draho.

V predzáhradke jedného z bytových domov v Petržalke vrčí malé vodné čerpadlo. Hadice ústiace do neďalekého Chorvátskeho ramena sa plnia vodou, ktorá sa na konci svojej cesty v miliónoch osviežujúcich kvapiek znesie na vysmädnuté rastliny. Aké šikovné riešenie! – poviete si. Lenže, má to háčik – takéto konanie je totiž protiprávne a amatérskym záhradkárom môže vyniesť pokutu až niekoľko stoviek eur.

Vodu chráni zákon aj ústava

Voda z potoka, rieky alebo vlastnej studne sa môže zdať ako nevyčerpateľný a bezplatný zdroj pre každého. Opak je však pravdou. Voda je na Slovensku chránená zákonom a jej svojvoľné čerpanie bez príslušného povolenia je nelegálne.Podľa Ústavy Slovenskej republiky a Vodného zákona sú povrchové a podzemné vody vo vlastníctve Slovenskej republiky. To znamená, že ak cez váš pozemok preteká potok alebo sa pod ním nachádza podzemná voda, nestávate sa automaticky ich majiteľom. Štát tieto zdroje prísne manažuje, aby zabezpečil dostatok pitnej vody pre obyvateľov – a ochránil prírodu.

„Zákon rozlišuje medzi bežným využitím a odberom, ktorý už vyžaduje povolenie,“ vysvetľuje vedúci petržalského referátu životného prostredia Adrián Ševeček. „Bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy môžete odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností jednoduchým vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným osobám,“ cituje zákon.

„Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne, pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min., ale aj prenosné nádoby. Jednoduchým vodným zariadením na odber povrchových vôd je prenosná nádoba, na zachytávanie zrážkových vôd zasa slúžia záchytné priekopy a nádrže na zadržanie týchto vôd zo spevnených plôch,“ upresňuje Ševeček.

Samozrejme, vždy treba dbať na to, aby sme vodu neznečistili, nepoškodili jej zvieracích obyvateľov ani priľahlé brehy.

Čerpadlo mení situáciu



Situácia je iná, ak sa rozhodnete čerpať vodu z potoka alebo zo studne motorovým či elektrickým čerpadlom – aby ste ju využili napríklad na polievanie záhrad alebo napúšťanie bazénu. Áno, mnohí to zrejme robia s dobrým úmyslom, povedia si, že radšej než pitnú vodu použijú na závlahu záhrady napríklad vodu z Chorvátskeho ramena. Ak by ste si vodu nabrali do krhly, bolo by to v poriadku, no čerpadlo všetko zásadne mení.

„Vtedy už ide o odber, na ktorý zo zákona potrebujete súhlas orgánu štátnej vodnej správy,“ upozorňuje Ševeček. Okrem toho, že môžete spôsobiť nevratné škody, za takéto konanie hrozí aj pokuta – fyzickej osobe vo výške niekoľko stoviek eur, právnickým osobám dokonca až desiatky tisíc.

Ako postupovať legálne?

Ak teda chcete povrchovú alebo podzemnú vodu využívať pomocou čerpadla, musíte požiadať miestne príslušný okresný úrad (odbor starostlivosti o životné prostredie) o povolenie na odber podzemných alebo povrchových vôd. „Príslušný povoľovací orgán posúdi aktuálny stav vody v danej lokalite a určí presné podmienky a maximálne množstvo, ktoré môžete bezpečne odčerpať. Podkladom pre vybavenie povolenia je napríklad stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku a aj hydrogeologický posudok,“ vysvetľuje odborník a dodáva: „Voda nie je samozrejmosť, ale vzácny zdroj. Rešpektovaním pravidiel chránime prírodu aj zásoby vody pre nás všetkých.“

Dobrý nápad susedov z Lenardovej

Predzáhradky vyprahnuté kvôli extrémnym teplotám obyvateľom bytoviek prirodzene lámu srdcia. V paneláku na Lenardovej 14 však dali hlavy dokopy a prišli s iniciatívou, ktorá môže pomôcť celej Petržalke. Pod heslom „Zbieraj vodu cez deň, večer polej zeleň“ sa skrýva jednoduché, no účinné vodozádržné opatrenie, ktoré spočíva vo využití vody z domácnosti, ktorá by inak skončila vo výlevke.

„Prebytočnú vodu, ktorú doma bežne vylievame, môžeme jednoducho zachytiť do nádoby či kýblika. Potom ňou môžeme zaliať trávnik, či ju vyliať k stromu alebo kríku,“ píše sa na plagáte susedov z Lenardovej 14. Upozorňujú, že na takéto využitie sa zbiera len „čistá“ voda – teda voda po oplachovaní ovocia či zeleniny, prebytočná voda z rýchlovarnej kanvice a, samozrejme, voda bez mydla, saponátov a zvyškov jedál. „Ak denne zachytí jedna domácnosť 3 litre vody za deň (reálne to môže byť aj dvojnásobok), za týždeň je to na celú bytovku so 48 domácnosťami až 1008 l (1m³ ). A za rok až 52,56 m³ ,“ vypočítali susedia.

Martina Štefániková

vyprší o 16 dní

Prílohy:

• 2026_6018 – ROZHODNUTIE_SP – Spec. zar. Znievska (438 KB)

Prvé služby sprístupní už v auguste.

Nová centrála Knižnice Petržalka na Fedinovej ulici vstupuje do záverečnej fázy príprav. Moderný komunitný priestor, ktorý vznikol prestavbou dlhodobo nevyužívanej budovy pri Materskej škole Fedinova, privíta prvých návštevníkov už počas druhej polovice augusta. Slávnostné otvorenie je naplánované na začiatok školského roka v septembri.

S prestavbou objektu začala mestská časť Petržalka v polovici januára 2026. Hrubé stavebné práce boli ukončené už v marci a v súčasnosti prebieha zariaďovanie interiérov a sťahovanie knižničného fondu. Do nových priestorov smerujú tisíce kníh z doterajšej pobočky na Prokofievovej ulici. Knižničné regály sa postupne zapĺňajú a nový priestor dostáva svoju finálnu podobu.

Mestská časť Petržalka investovala do projektu knižnice približne 630-tisíc eur. Z tejto sumy bolo 400-tisíc eur financovaných z poslaneckých priorít, zvyšné prostriedky boli pokryté z úveru schváleného v rozpočte mestskej časti na rok 2026, určeného na realizáciu viacerých významných kapitálových investícií vrátane vybudovania nového sídla a pobočky knižnice.

Na tento projekt získala knižnica prostredníctvom grantu z Fondu na podporu umenia sumu 40-tisíc eur pri celkovej schválenej dotácii 79 668 eur na skvalitnenie interiérového vybavenia pre používateľov knižnice a zakúpila nový knižničný mobiliár, ktorými sú regály na knihy a časopisy aj výpožičný pult.

Už sú presťahovaní

Je to najväčšia investícia v histórii Knižnice Petržalka, ktorú aktívne navštevuje viac ako 11 tisíc čitateľov a ročne vypožičia viac ako 245-tisíc kníh, periodík, e-kníh a audiokníh. Predstavuje tak jednu z najväčších investícií na rozvoj kultúry a komunity za posledné štyri roky.

Nová „Fedinka“ bude oveľa viac než len klasickou knižnicou. Na dvoch podlažiach vzniknú priestory určené na vzdelávanie, komunitné aktivity aj kultúrne podujatia. Návštevníci budú mať k dispozícii klubovú miestnosť pre knižné kluby, biblioterapiu, storytelling či stretnutia seniorov a začínajúcich autorov, spoločenskú sálu s pódiom, priestor na tvorivé workshopy, detskú herňu a čitáreň Stromovníček a vzdelávaciu miestnosť na semináre a prednášky.

Súčasťou objektu bude v budúcnosti aj útulná malá kaviareň s príjemným exteriérovým posedením.

Do nového objektu sa už presťahovala nielen pobočka, ktorá doteraz sídlila v priestoroch Základnej školy Prokofievova, ale aj administratíva Knižnice Petržalka, ktorá doposiaľ pôsobila v budove Technopolu na Kutlíkovej 17, spolu s útvarom nadobúdania a katalogizácie knižničných dokumentov.

Prvé služby už počas augusta

Hoci oficiálne otvorenie novej centrály je naplánované na september, čitatelia budú môcť využívať časť služieb už skôr.

„Knižnicu chceme verejnosti sprístupňovať postupne. Ak všetko pôjde podľa plánu, v priebehu augusta by sme radi spustili základné výpožičné služby, teda požičiavanie a vracanie kníh a periodík, ako aj vybavovanie rezervácií,“ hovorí riaditeľka Knižnice Petržalka Libuša Jaďuďová.

V úvodnej prevádzke, od augusta do septembra 2026, budú služby poskytované v rozsahu zodpovedajúcom aktuálnej pripravenosti knižničného fondu, technického zázemia a prevádzky. Ďalšie služby, ako verejný internet, komunitné aktivity, vzdelávacie podujatia či kultúrne programy, bude knižnica sprístupňovať postupne.

„Slávnostné otvorenie nových priestorov plánujeme na začiatok septembra. Veríme, že Fedinova sa stane živým miestom pre knihy, vzdelávanie, kultúru, stretnutia aj budovanie silnej miestnej komunity,“ uzatvára Libuša Jaďuďová.

vyprší o 16 dní

Prílohy:

• č. MAGS ODP 55046/2026/509489 zo dňa 10.07.2026 – Rozhodnutie – povolenie na zmenu stavby pred dokončením na časť stavby „ Kopčianska – JUH, IV. stavba, Komunikácia západnej rozvojovej osi Kopčianska, Bratislava“ (128 KB)

Čo hovoria odborníci.

Ochrana prírodného prostredia v našej mestskej časti je pre nás prioritou. Vedenie samosprávy aj miestny úrad preto v tejto veci konajú maximálne zodpovedne a v úzkej súčinnosti s odborníkmi.

Dôkazom sú napríklad po obvode Veľkého Draždiaka niekoľko rokov stabilne rozmiestnené tabule, ktoré návštevníkov informujú o zásadách správneho kŕmenia labutí.

Keď sa nám pred letom na brehu Draždiaka zahniezdila labutia rodinka, pri hniezdisku sme osadili výraznú informačnú tabuľu s výzvou na rešpektovanie pokojového režimu. Hoci, ako sme sa presvedčili na vlastné oči, ju viacerí návštevníci petržalského mora ignorovali, všetci sme mali veľkú radosť, keď sa nám na Draždiaku vyliahlo 6 malých labutí.

Viacerí si ich fotili a labutiu rodinku sledovali. No žiaľ, došlo k najhoršiemu. Mláďatá postupne uhynuli.

Keďže evidujeme množstvo správ, rôznych teórii či názorov, chceli sme mať relevantné dôkazy. A to je príčina, prečo sa k celej situácii vyjadrujeme až teraz. Naša mestská časť totiž ako dotknutá samospráva bezodkladne kontaktovala príslušné odborné orgány.

Výsledkom bolo, že k samotnému úhynu nedošlo len na Veľkom Draždiaku, dva uhynuté jedince boli nájdené až pri Chorvátskom ramene. Dve živé mláďatá sme odovzdali do odbornej starostlivosti Štátnej ochrany prírody SR a veterinárneho pracoviska, no napriek maximálnej snahe a poskytnutej starostlivosti, žiaľ, takisto uhynuli.

Podľa stanoviska Jána Kaľavského zo štátnej ochrany prírody bolo u veterinára preukázané, že dôvodom apatického stavu labutí bola otrava z jedla, respektíve znečistenej vody. Mláďatá s najväčšou pravdepodobnosťou zabila tzv. eutrofyzovaná voda a baktérie uvoľňujúce sa z hnijúcich zvyškov potravy, ktoré sa v brehovej línii jazera rozkladali a uvoľňovali toxíny do bahna a okolitých vodných rastlín.

Vylúčené ale nie je ani priame zavinenie ľuďmi kŕmiacich labute, ktorí aj napriek už spomínaným infotabuliam zákaz prikrmovania vodného vtáctva nerešpektovali. Priame zavinenie v tomto smere však preukázať nevieme, no labute mali necelé 2 mesiace a ich tráviaci systém ešte nie je dostatočne odolný na rôzne nevhodné druhy potravy, ktoré im ľudia do vody vhadzujú. V súčasnosti preto ešte stále prebiehajú aj laboratórne testy.

Čo sa stalo s piatym mláďaťom do dnešného dňa nevieme, odborníci predpokladajú, že uhynulo z rovnakých dôvodov ako štyri predošlé, len nebolo nájdené.

V prípade poslednej malej labute je pravdou, že zostala omotaná rybárskym silónom okolo krku a nôh, silón jej mal trčať aj zo zobáka. Nálezcovia síce mláďa zo silónu vyslobodili, po prevoze k veterinárovi RTG snímok preukázal, že háčik zostal zaseknutý v žalúdku mláďaťa. Hoci sa najskôr javilo, že mláďa s ním dokáže žiť a na chvíľu sa vrátilo k rodičom, rybársky háčik mu začal spôsobovať problémy a mláďa bolo napokon pod dohľadom veterinára utratené.

Strata labutích mláďat, ktoré robili radosť celému sídlisku, nás nesmierne mrzí. V tejto súvislosti opätovne a dôrazne apelujeme na všetkých návštevníkov našich vodných plôch. Príroda a jej obyvatelia potrebujú pre svoj život pokoj a rešpekt.

Preto vás prosíme, aby ste dôsledne dodržiavali pravidlá správania sa, neprikrmovali vodné vtáctvo nevhodnou stravou, udržiavali si bezpečný odstup od hniezd a mali svojich psov na vôdzkach. Ochrana chránených živočíchov nie je len úlohou úradov, ale aj vizitkou zodpovednosti nás všetkých, ktorí v tejto mestskej časti žijeme alebo ju navštevujeme.

Ďakujeme za pochopenie. Ďalšie info nájdete v reportáži Noviny TV JOJ.